Vinič je chutný a zdravý, ale náročný z hľadiska pestovania a údržby. Tak ako každé iné ovocie, aj vinič nesie svoje špecifické nároky v ochrane proti škodcom a nepriazni počasia. Proti tomu sme sa už dávno vyzbrojili rezistentnými odrodami, avšak ani tie nepatria výlučne k odolným až nenapadnuteľným. Tak kedy a ako siahnuť po rezistentnom viniči?
Rezistentný vinič – účelný pre ovocinárstvo?!
Vinič sa v tradičnom ovocinárstve spájal s používaním chémie pre rôznu adaptáciu na klimatické podnebie. Čím výraznejším výkyvom podliehal, tým sme dokázali predpokladať menšiu odolnosť voči škodcom. Funkčné predpoklady, ako eliminovať tieto problémy s viničom, priniesla genetická modifikácia (program) rezistencie.
Pozor, rezistencia viničov nezavádza spôsob absolútnej odolnosti. Prideľovanie bodov a zatrieďovanie do jednotlivých skupín nie je stále, nemenné. Stoja za tým vždy sa meniace vegetačné podmienky, čo vplýva aj na rozdielnu mrazuvzdornosť a odolnosť voči chorobám.
V praxi sa s rezistentným viničom spája špecifická dĺžka vegetačného obdobia. Tu zaraďujeme stredne skoré alebo veľmi skoré odrody, ktoré dokážu vypučať pri teplote -25 °C a menej. Z toho vyplýva, že rezistentný vinič je vhodný medzi náročné, resp. sťažené pestovateľské podmienky v hornatejších severnejších regiónoch.
Rezistentné odrody si však netreba spájať s tradičným genetickým programov, kde vo výsledku nám hrozno „nevonia“. Medzi tieto unikátne odrody patria aj skutočné „talizmany“ s váhou jednej bobule viac ako 20 g – sú veľmi dužinaté a odolné, pričom väčšina z nich dozrieva v druhej polovici septembra.
Ako sa prejavuje rezistencia v praxi?
Ak vinič nezničia choroby a plesne, tak mu k tomu „dopomôžu“ mrazy. Zväčša praktizujeme kríženie tak, aby sme v jednej odrode zaznamenali mrazuvzdornosť, skorú zrelosť a bohatosť na vinič. Medzi mrazuvzdornými sa vyníma špecifická skupina s odolnosťou až do -38 °C bohatej bobuľovitej odrody.
Mnoho vinohradníkov má tendenciu hľadať medzi rezistentnými odrodami dlhodobo skladovateľné odrody. Aj také tu možno nájsť, ale nehodia sa na to všetky. Potrebujeme si vyberať z odrôd zberaných až v polovici októbra, ktoré sa dokážu rýchlo aklimatizovať na teplotu 1 °C. V procese musíme zabrániť odparovaniu vody, ale aj množeniu baktérií.
Proti chorobám odolávajú aj za zdanlivo optimálnych podmienok, napr. v prípade peronospóry, keď sa infekcia najlepšie šíri pri teplote 10 °C (spóry klíčia) za daždivého počasia. Už keď sa na viniči objavia typické žltkasté škvrny, hrozí, že aj na rezistentnú vinič použijeme fungicídy. Žiaľ, ani tento krok nevieme vylúčiť, rovnako ako mnohé ďalšie vo svete živej, dynamickej prírody.
